Neviem čím to je, ale muži od 30 a vyššie sú mnou jednoducho uchvátení. A ich baliaca technika spočíva v tom, že mi začnú prezentovať výšku svojich príjmov. Ako keby sa báli, že na mňa nezapôsobia inak. Síce väčšine z nich sa ani nečudujem, ale uráža ma, že ma považujú za zlatokopku. Pre mňa za mňa môžu byť aj miliardári, ak na mňa nezapôsobia čarom svojej osobnosti, nemajú šancu. A ešte k tomu tie kaleráby, čo sa mi snažia natlačiť do hlavy. To pôsobím až tak naivne, že si myslia, že to na mňa zaberá?! Niekedy mi ich je až ľúto. Ale väčšinou ich nechám nejakú tú chvíľku sa potrápiť. Tíško počúvam, milo sa usmievam a v duchu chytám kŕče od toho, čo všetko dokážu z tých úst vypustiť.
Nedávno na jednaj diskotéke si ma vyhliadol jeden fakt extra kúsok. Bol nižšieho vzrastu, bledý (dokonca viac než ja ☺ ), vlasy kučeravé, niečo medzi blond a ryšavou, s postavou, ktorá nikdy nevidela posilňovňu zvnútra. To by sa ešte ako tak dalo prežiť, ale tá tvár. Hotový „krásavec“ a o hlase ani nehovorím (a na ten si ja zvlášť potrpím, len čo je pravda...☺). No jednoducho úplná výhra. To som zase raz zabodovala... Asi som mala ísť tancovať s ostatnými a nie tam sedieť a strážiť veci. Aj keď ma už nohy boleli, že som ledva chodila (kto nemal niekedy v živote na sebe topánky na vysokom podpätku niekoľko hodín, nepochopí). Tak si ku mne prisadol a prihovoril sa. Vraj vyzerám smutná a či nechcem nejaký drink (podľa mňa smutná a unavená sú dve rozdielne veci a keď to niekto nerozozná...). Tak som zo slušnosti odpovedala, čo bolo mylne pochopené a brané zrejme ako náznak záujmu. Asi som mala radšej mlčať alebo ho hneď surovo kamsi poslať. Ale ja nie, ja musím byť milá na každého a za každých okolností. Ale to, čo sa vzápätí na mňa spustilo by som nenazvala inak ako perličkami. Za tú krátku polhodinku som sa stihla oboznámiť s jeho finančnou situáciou a okrem klasických lichôtok typu: si krásna, milá, máš pekný úsmev, atď. som stihla dostať aj ponuku na sobáš. Nuž, keď sa niekto prekonáva tak poriadne. Napokon sa mi ho nejakým zázrakom podarilo striasť a úspešne sa mu vyhýbať až pokým sme nešli preč.
A takéto mám ja šťastie na chlapov. Toto bola len malá ukážka, maličký kúsok úžasne veľkej mozaiky mojich „úspechov“ u mužskej časti populácie. Život je pes....☺
Komentáre
Život je fajn i keď občas hryzie