macacieocka

Niektorí naň veria, iní nie. Ja patrím medzi tých prvých. A prečo? Postupne, vnímaním môjho života a vecí minulých, som dospela k tomu, že osud existuje... Že každá vec, čo sa v živote prihodí, má svoj význam.. Niekedy väčší, inokedy takmer nebadaný, ale má. Udalosti, čo nás postretli, formujú našu osobnosť, pretvárajú ju a občas nám otvoria oči. Koľkokrát sa hneváme na život za to, čo nám nachystal, ale zabúdame na to, že nie všetko, čo sa nám v tom momente zdá kruté a zlé, také naozaj aj je. Každý človek má na svete svoje miesto a svoju úlohuJ

A tie cestičky môžu byť niekedy naozaj spletité. A kým sa dopátrame ku skutočnému dôvodu tej ktorej udalosti, može to trvať aj roky.

Nebyť niektorých bolestivých udalostí v minulosti, keď som si myslela, že už nikdy a s nikým nemôžem byť taká šťastná, nespoznala by som jedného úžasného človeka, ktorý ma napĺňa šťastím už len svojou prítomnosťou. Zatiaľ sme len kamaráti, snažím sa spoznať ho bližšie, no čím viac zisťujem, tým viac sa mi páči. Je až neuveriteľné, ako veľa toho máme spoločného. On je ten, kto vo mne znovu prebudil schopnosť snívať a nie sú to sny, v ktorých sa utiekam pred realitou ale sny, ktoré ju zvýrazňujú a robia krajšou. Mylím, že on má podobný vzťah ku mne.

A prečo potom nie sme spolu? Jednoducho chcem si byť istá, či to, čo medzi nami je, pretrvá aj naďalej a nie je to len obyčajné poblúznenie. Pretože začínať si vzťah, ktorý nepotrvá dlhšie ako jeden rok, nie je mojím cieľom. A je tu ešte jeden "maličký" problém. Som zadaná a cítim, že tento vzťah ešte nedospel ku koncu, pretože ho ešte stále milujem a neviem si predstaviť, že by som s ním už nikdy nemala byť. Láska je sviňa zákerná a osud sa so mnou veľmi rád zahráva.

Tak už mi stačí sa len rozhodnúť alebo nakoniec stratím oboch.